10 výsledky (0,15610 sekundy)

Značka

Obchodník

Cena (EUR)

Vynulovať filter

Výrobky
Od
Obchody

VINYL BEACH BOYS - FEEL FLOWS: THE SUNFLOWER & SURF'S UP SESSIONS 69-71 ()

K&M 16075 (Stolní držák na sluchátka)

MoFi BILL EVANS - UNDERCURRENT LP (Limitovaná edícia BILL EVANS -)

STS DIGITAL CELEBRATING THE ART & SPIRIT OF MUSIC Vol.4

Vialli Design CRISTALLO dvojstenné poháre na kávu (latte) a čaj 300 ml, 4 ks 25493

Vialli Design CRISTALLO dvojstenné poháre na kávu (latte) a čaj 300 ml, 4 ks 25493

Vialli Design CRISTALLO dvojstenné poháre na kávu a čaj 300 ml (4 ks)Termo poháre Vialli Design Cristallo s objemom 300 ml sú vyrobené z kvalitného borosilikátového skla, ktoré sa vyznačuje svojou odolnosťou a ľahkosťou. Poháre Cristallo nielen skvele vyzerajú, ale tiež sú mimoriadne praktické. Borosilikátové sklo je veľmi odolné voči vysokým aj nízkym teplotám a zároveň chráni poháre pred prasknutím alebo poškriabaním. S týmito pohármi sa tak môžete tešiť na množstvo kávových prestávok.Hlavnou výhodou týchto pohárov je ich dvojitá stena, ktorá poskytuje vynikajúcu tepelnú izoláciu. Vďaka tejto technológii zostáva váš nápoj horúci alebo studený po dlhšiu dobu, pričom vonkajšia stena pohára zostáva chladná na dotyk. To znamená, že sa nemusíte obávať popálenia pri pití horúceho čaju alebo kávy. Poháre tiež nezanechávajú na stole nepríjemné mokré škvrny, pretože nedochádza ku kondenzácii na vonkajšom povrchu pri podávaní studených nápojov.Vďaka objemu 300 ml sú tieto poháre ideálne keď si chcete vychutnať väčšiu šálku kávy, čaju alebo iného nápoja.Parametre produktu: Objem: 300 ml Výška: 11 cm Materiál: Borosilikátové sklo Dvojitá stena: Áno Odolnosť voči teplotným zmenám: Áno Súprava: 4 ksUžite si svoje obľúbené nápoje v štýle s termo pohármi Vialli Design Cristallo – super poháre v ktorých si užijete svoju kávu ešte o niečo viac.

EUR 28.27
2

Mozos drevený stojan na slúchadlá orech (Krásny minimalistický stojan na)

Mozos drevený stojan na slúchadlá orech (Krásny minimalistický stojan na)

Mozos predstavuje klasickú formu, dobre známu používateľom. Ergonomický tvar statívu eliminuje nepriaznivé, dlhodobé napnutie hlavového mosta vašich slúchadiel počas prestávky v práci alebo zábave. Farba dyhy sa hodí do každého interiéru, aj do veľmi prestížneho. Výška stojana na slúchadlá 25 cm je dostatočný rozmer pre všetky slúchadlá dostupné na trhu. Protišmykové nožičky zaisťujú, že sa statív nepohybuje po stole sám od seba, čo je spôsobené vibráciami povrchu, na ktorom stojí. Dobrá kvalita spracovania a nízka cena produktu dotvárajú celok ako vysoko hodnotný produkt, čo je charakteristickým znakom produktov Mozos.ŠpecifikáciaFarba: OrechMateriál: DrevoVýška: 25 cmŠírka: 16 cmHĺbka: 10 cmHrúbka: 1,1 cmProtišmykové nožičkyHmotnosť: 0,5 kgSúprava obsahuje stojan na slúchadlá (iné položky slúžia ako príklad).CharakteristikaErgonomický tvar vešiaka minimalizuje nepriaznivé napnutie čelenky.Krásna, minimalistická forma v krásnej orechovej farbe.Klasický dizajn, ktorý sa hodí do každého interiéru.Optimálna výška umožní kompatibilitu so všetkými slúchadlami dostupnými na trhu.

EUR 28.90
1

MoFi MILES DAVIS - IN A SILENT WAY (Numbered 180gr. Vinyl 1-LP Usa Jazz)

MoFi MILES DAVIS - IN A SILENT WAY (Numbered 180gr. Vinyl 1-LP Usa Jazz)

In A Silent Way je album Milesa Davisa, vydaný v roku 2013. In A Silent Way obsahuje a.o. nasledujúce skladby: „Shhh/Peaceful“, „In A Silent Way/It's About That Time“ a ďalšie. Album je vysokokvalitná jazzová LP platňa. Silent Way je prvý fusion album jazzového trubkára Milesa Davisa a celkovo jeho 35. štúdiový album. Nahrali ho v newyorských štúdiách Columbia 18. februára 1969 a vydali v tom istom roku. Titulná skladba albumu, ktorú zložil Joe Zawinul, sa „stala podpisom sofistikovaného jazzrocku“.[1]História albumu Davisova manželka Betty Davis, ktorá sa priatelila s Jimim Hendrixom, je považovaná za hlavný vplyv na vtedajší Davisov hudobný vývoj. Po svojom albume Filles de Kilimanjaro (ktorého posledná séria sa konala v septembri 1968) sa Miles Davis v novembri vrátil do nahrávacieho štúdia a rozšíril svoju kapelu o tretieho klávesáka (okrem Hancocka a Coreu), rakúskeho rodáka Joea. Zawinul. Hral tu aj bubeník Jack DeJohnette, ktorý hral aj v neskoršom Bitches Brew, pretože Tony Williams mal v úmysle kapelu opustiť. Skladba Splash[2], dve nahrávky Directions a skladba Ascent[3] boli nahrané v tejto zostave. „Zawinul dokázal použiť rôzne tónové farby klaviatúry na vytvorenie meniacich sa textúr a vzorov, ktoré Gil Evans vytvoril orchestrálnym spôsobom. Ale kľúčový rozdiel bol v tom, že hudobníci, s ktorými (Miles) teraz spolupracoval, boli schopní spontánne reagovať na improvizujúceho sólistu,“ napísal Davisov životopisec Erik Nisenson. „Touto reláciou Miles objavil metódu kombinovania zdanlivo nesúrodých prvkov: použitie elektroniky a slobody improvizácie, spontánnu hudbu okamihu – ktorá bola pre neho stále kvintesenciou jazzu – a komplexné farby, ktoré predtým len bolo možné dosiahnuť komplikované orchestrálne aranžmány.“[4] Po relácii Directions sa k Davisovej skupine pripojil mladý britský gitarista John McLaughlin, ktorý práve prišiel do New Yorku.[5] Prvá časť In a Silent Way sa konala s McLaughlinom.album V porovnaní s predchádzajúcim albumom Filles de Kilimanjaro, na ktorom hral so svojím „klasickým kvintetom“ naposledy, je In a Silent Way „úplným oslobodením od bopového konceptu. Napätie a intenzita už v podstate nie sú viazané na trúbku a tenor saxofón, ale vytvárajú ich „kontrasty pozadia“ elektrickej gitary a klávesov. „Teplo sa rýchlo nahromadí a potom sa opäť ochladí, zvyčajne prostredníctvom krátkych gitarových riffov, ktoré sú kontrapunktom k ostinálnej basovej hre, zatiaľ čo bicie prispievajú k rockovej, no uvoľnenej rytmike,“ hovorí Davisov životopisec Peter Wießmüller.[6] Davis týmto albumom konečne opustil hutné chromatické improvizácie z polovice šesťdesiatych rokov a vrátil sa k dlhým diatonickým a modálnym líniám 50. rokov. No zároveň už nie je v centre pozornosti sólo, ale skôr celkový hudobný prejav. Novinkou na hudbe na tomto albume je aj to, že dva kusy, z ktorých každý vypĺňa celú stranu platne, boli vystrihnuté z rôznych nahrávok. Kusy boli vyrezané z celkovo približne 80 minút materiálu rezaním, spájaním, kopírovaním a opakovaním. Striedanie medzi dlhými, meditatívnymi časťami a energetickými časťami určuje základnú štruktúru skladieb.[7] Najprekvapujúcejším aspektom tohto albumu bola „ľahká dostupnosť hudby, akokoľvek odvážna môže byť v mnohých smeroch“[8]. Vydláždilo to cestu albumu Bitches Brew, ktorý vznikol v auguste 1969 a ktorý sa stal ďalším významným míľnikom v tejto fáze tvorby Milesa Davisa. 1. Shhh/Peaceful 2. In a Silent Way/It's About That Time

EUR 49.00
1

VINYL STAN GETZ & GILBERTO - GETZ/GILBERTO (Stan Getz / João)

VINYL STAN GETZ & GILBERTO - GETZ/GILBERTO (Stan Getz / João)

180gr. / Incl. Download Code / Back To Black Edition 1-LP Holland Jazz High Quality, Download Code, Limited Edition Stan Getz / João Gilberto Featuring Antonio Carlos Jobim – Getz / Gilberto A1 The Girl From Ipanema 5:15 A2 Doralice 2:45 B1 P'ra Machucar Meu Coracao 5:07 B2 Desafinado 4:05 C1 Corcovado 4:15 C2 So Danco Samba 3:30 D1 O Grande Amor 5:25 D2 Vivo Sohando 2:52 Getz/Gilberto je album amerického saxofonistu Stana Getza a brazílskeho gitaristu Joãa Gilberta, na ktorom účinkuje klavirista a skladateľ Antônio Carlos Jobim (Tom Jobim), ktorý tiež zložil mnohé skladby. Vyšlo v marci 1964 u Verve Records. Album obsahuje vokály Astrud Gilbertovej v dvoch skladbách, „Garota de Ipanema“ („Dievča z Ipanemy“) a „Corcovado“. Umelecké dielo urobila umelkyňa Olga Albizu. Getz/Gilberto je jazzový a bossa nova album a obsahuje skladby ako „Desafinado“, „Corcovado“ a „Garota de Ipanema“. Posledná dostala cenu Grammy za nahrávku roka a odštartovala kariéru Astrud Gilberto. „Doralice“ a „Para Machucar Meu Coração“ posilnili Gilbertov a Jobimov rešpekt k tradícii samby pred šéfom bossa. Getz/Gilberto sa považuje za nahrávku, ktorá celosvetovo spopularizovala bossa novu a je jedným z najpredávanejších jazzových albumov všetkých čias s predajom viac ako jedného milióna kópií.[1] Bol zaradený do zoznamov najlepších albumov všetkých čias Rolling Stone a Vibe. Getz/Gilberto bol široko uznávaný hudobnými kritikmi, ktorí chválili Gilbertov spev a bossa nova groove a minimalizmus albumu. Getz/Gilberto získali ceny Grammy za najlepší jazzový inštrumentálny album, jednotlivec alebo skupinu a najlepšiu technickú nahrávku – neklasickú; stal sa tiež prvým neamerickým albumom, ktorý v roku 1965 vyhral album roka. Pozadie Bossa nova rytmus[2] Bossa nova bola predstavená v roku 1958 piesňou „Chega de Saudade“ („No More Blues“), ktorú naspievala Elizeth Cardoso na svojom albume Canção do Amor Demais. Skladba v úprave Jobima a Gilberta s textom Viníciusa de Moraesa získala chválu aj kritiku za rytmické a harmonické prvky, ktoré boli pre sambu nezvyčajné.[3] Gilberto hral na akustickej gitare na ďalšej skladbe „Outra Vez“, ktorú zložil Jobim. O niekoľko mesiacov neskôr Gilberto nahral svoj prvý singel, „Chega de Saudade“/„Bim-Bom“, druhý skladbu. Singel pomohol definovať populárnu músicu brasileira.[3] To by viedlo k jeho debutovému albumu Chega de Saudade (1959). Jazz trpel komerčnou a umeleckou krízou kvôli popularite rock and rollu.[4][5] V roku 1961 podnikol Tony Bennett výlet do Brazílie s basgitaristom Donom Paynom a obaja sa zoznámili s modernou brazílskou populárnou hudbou. Keď sa Payne vrátil do Spojených štátov, získal množstvo brazílskych rekordov; potom ich ukázal svojmu priateľovi a susedovi Stanovi Getzovi.[6] Getz bol nadšený zvukom bossa novy a vydal dva albumy: Jazz Samba a Big Band Bossa Nova, oba v roku 1962. Bossa nova sa stala tak populárnou, že názov Big Band Bossa Nova bol použitý pre tri ďalšie albumy z roku 1962: od Quincyho Jonesa, Oscar Castro-Neves a Enoch Light. Jazz Samba s Charliem Byrdom predal milión kópií[7][a] a získal pozitívne recenzie v Spojených štátoch. Náhon nahrávacích spoločností využiť nový brazílsky zvuk však viedol k tomu, že hudobníci zaviedli chyby v melódii a harmónii v hudbe.[9] Napríklad notový záznam k skladbe „Desafinado“ publikovaný v The New Real Book (1995) – kompilácii piesní jazzu a bossa novy – je verzia Charlieho Byrda z Jazz Samba, ktorá obsahuje veľa chýb.[9] Vyšlo tretie vydanie Getz, Jazz Samba Encore! s brazílskym spevákom a gitaristom Luizom Bonfá. Album sa dobre predával,[b] ale „trilógia“ komerčne neuspokojila producentov, aby mohli konkurovať Elvisovi Presleymu, Bobbymu Darinovi, Patovi Boonovi a Henrymu Mancinim.[10] 21. novembra 1962 v Carnegie Hall predstavili okrem iných João Gilberto, Tom Jobim, Bonfá,

EUR 36.90
1